Antonyms
Synonyms
Etymology
1. rebuke
verb. ['riːˈbjuːk, rɪˈbjuːk'] censure severely or angrily.
Synonyms
Etymology
- rebuke (English)
- rebuken (Middle English (1100-1500))
- rebuker (Anglo-Norman)
2. rebuke
noun. ['riːˈbjuːk, rɪˈbjuːk'] an act or expression of criticism and censure.
Synonyms
Etymology
- rebuke (English)
- rebuken (Middle English (1100-1500))
- rebuker (Anglo-Norman)